Niekoľko odporúčaných zdrojov ku štúdiu

Ďalšia odporúčaná literatúra:

Aldred, Ken; Smith, Martin A. (1999): Superpowers in the Post-Cold War Era, New York: St. Martin’s Press.
Brzezinski, Zbigniew (2004): The Choice: Global Domination or Global Leadership. New York: Basic Books.
Claval, Paul (2000): Hérodote and the French Left. In: Dodds, K., Atkinson, D. (eds.): Geopolitical Traditions. A Century of Geopolitical Thought. London: Routledge., s. 239-267.
Cohen, S., B.: Geopolitical Realities and United States Foreign Policy, Political Geography, Vol. 22, (2003), s. 1–33.
Dugan, A., B.: Mackinder and His Critics Reconsidered, Journal of Politics, Vol. 24, No. 2 (May. 1962), s. 241-257.
Ferguson, Niall (2004): Empire. The Rise and Demise of the British World Order and Its Lessons for Global Power. New York: Basic Books.
Gray, Colin, S. (1977): The Geopolitics of the Nuclear Era: Heartland, Rimlands, and the Technological Revolution, New York: Crane, Russak & Company, Inc.
Gray, C., S. (1988): The Geopolitics of Super Power, Lexington: University Press of Kentucky. s. 75-92. Hagan, B., Ch.: Geopolitics, Journal of Politics, Vol. 4, No. 4 (Nov. 1942), s. 478-490.
Hartshorne, R.: Recent Developments in Political Geography I. American Political Science Review, Vol. 29, No. 5 (Oct. 1935), s. 785-804.
Hartshorne, R.: Recent Developments in Political Geography II. American Political Science Review, Vol. 29, No. 6 (Dec. 1935), s. 943-966.
Heprle, Leslie W. (2000): Géopolitiques de Gauche. Yves Lacoste, Hérodote and French radical geopolitics. In: Dodds, K., Atkinson, D. (eds.): Geopolitical Traditions. A Century of Geopolitical Thought. London: Routledge., s. 268-301.
Mahan, A., T. (1957): The Influence of Seapower upon History, New York: Sagamore Press. s. 22-77. Schnitzer, E., W.: German Geopolitics Revived, Journal of Politics, Vol. 17, No. 3 (Aug. 1955), s. 407-423. Tsygankov, A., P.: Mastering Space in Eurasia: Russian Geopolitical Thinking after the Soviet Break-Up, Communist and Post-Communist Studies, Vol. 35, No. 1. (2003).

Eurázijský geopolitický priestor a perspektívy vývoja postavenia Číny

Nižšie uvedené odkazy sú zamerané tematicky na definovanie perspektív zahraničnopolitického pôsobenia Číny smerom k budovani pozície regionálnej - svetovej veľmoci v eurázijskom geopolitickom priestore:
Geopolitické postavenie Číny
Vývoj amerického strategického myslenia - Čína
Čína a jej veľmocenské perspektívy
The geopolitics of China

The Arctic geopolitics

The Arctic region has long been considered international territory. Five countries—Canada, Denmark (via Greenland), Norway, Russia, and the United States—share a border with the frozen Arctic Ocean. Some of these nations have claimed parts of the region to be their territory. Underlying the interests in the area are potentially vast oil, gas and other resources, as well as the opening up of lucrative passages for trade and economic activity. As a result, these nations have been vying for dominance in the Arctic.

See:

The Arctic: Geopolitical Issues

International Cooperation in the Arctic since the Cold War

The Arctic World In 2050

 

 

Dmitrij Trenin

Dmitrij Trenin, riaditeľ moskovského Carnegie Centra.
Dmitrij Trenin slúžil v sovietskej a ruskej ozbrojených silách v rokoch 1972 - 1993, vrátane praxe ako styčný dôstojník v oblasti vonkajších vzťahov pobočkou skupiny sovietskych vojsk (umiestnený v Postupime) a ako zamestnanec delegácie USA a ZSSR jadrové zbrane rokovania v Ženeve 1985 - 1991.  Taktiež učil na Katedre Vojenského ústavu 1986 - 1993. Z ruskej armádyodišiel v roku 1993. V rokoch 1993-1997 Trenin zastávali funkcie ako vedúci vedecký pracovník v NATO Defence College v Ríme a vedúci vedecký pracovník v Institute of Europe v Moskve.

The End of EURASIA:Russia on the Border Between Geopolitics and Globalization

A.Dugin (THE EURASIST VISION Basic principles of the eurasist doctrinal platform)

Alexander Dugin

Ide o zaujímavý zjav. Jeho dávny predok (tiež Dugin) bol jedným z lídrov staroobrjadničeského hnutia, aj A.Dugin sa k týmto ideám hlási. Je lídrom hnutia Euroázia, bývalým poradcom predsedu Dumy Selezňova, ale predovšetkým tradicionalistickým filozofom, spisovateľom, zakladateľom vplyvnej súčasnej ruskej školy geopolitiky.

Napísal viacero zaujímavých kníh a článkov, ktoré sú v dispozícii napr. na

http://www.patriotica.ru/authors/dugin.html či jeho stránke http://www.arctogaia.com .

Vcelku by sme mohli opísať jeho myšlienky z hľadiska času a z hľadiska priestoru. Z hľadiska času sa

Dugin pridržiava starovekých teórií a proroctiev o zlatom, striebornom, bronzovom a železnom veku

(Gréci) či o 4 jugách (Indovia). Podľa týchto teórií ľudstvo neustále degeneruje od božského

k zvieraciemu. Technický pokrok je pokusom vonkajšími opatreniami zastaviť tento vnútorný rozklad

a zároveň jedným z prejavov tejto degenerácie, (k týmto teóriám sa prikláňam aj ja.) Jedným

z prejavov tejto degenerácie je aj prechod vedomia ľudí od bezčasovosti a večnosti k času, k vláde

času, od neustále opakujúcich sa cyklov k ponímaniu času ako priamky (odtiaľ „idea pokroku").

Z hľadiska priestoru Dugin tvrdí, že Zem sa delí na 2 civilizácie- pevninskú a morskú (pobrežnú). Tá pevninská má psychologicky bližšie k „večnosti", k centru bytia atd'., kdežto tá pobrežná k pohybu, k časovej lineárnosti (a tým vlastne k degenerácii od svojej božskej podstaty smerom k živočíšnosti, od centra k periférii v makrokozme- v kontinentálnom zmysle od Centra Euroazie ako geopolitického „heartlandu" k moru a „za more"- aj -v mikrokozme- od srdca k zmyslovým orgánom ako prijímateľom „konzumu").

Je zrejmé, ktoré 2 mocnosti v súčasnosti reprezentujú akési jadro oboch táborov- Rusko a USA (predtým hlavne Veľká Británia). Súčasná dominancia USA a jeho spojencov je podľa Dugina prejavom času „pred Apokalypsou", času hlboko úpadkového, takže je vlastne zákonitá. Dokonca preniká vojensky, ekonomicky a ideologicky aj do heartlandu, či už je to Rusko, Irán, India, Tibet, Kazachstan, Ukrajina a ďalšie bašty tohto Heartlandu.

Úlohou a poslaním Ruska je podľa Dugina :

l/vnútorne sa očistiť od vnútornej aj vonkajšej degenerácie

2/zjednotiť heartland

3/za pomoci spojencov v rámci Euroazie (hlavne Nemecka, Japonska, Iránu a Indie) vytlačiť USA a jeho spojencov (hlavne Britániu, Vatikán, Saudskú Arábiu) z tohto priestoru, alebo aspoň izolovať.

K bodu 1/. Dugin tvrdí, že teoreticky to nemusí byť Rusko, ide len o to, že geopolitické zákonitosti automaticky vytvárajú protiváhu síl voči pobrežnej civilizácii, a že práve krajina, ktorá bude kontrolovať centrum Euroazie (pozn. t.j. nie centrum Ázie ale Euroazie, čiže zhruba územie na severozápad od Strednej Ázie,, t.j. dnešné Rusko) bude lídrom tohto odporu. Momentálne už niekoľko storočí kontroluje toto územie Moskva. Dugin tvrdí, že Moskva je prirodzeným geopolitickým centrom EA (keďže severovýchodná Euroázia je dosť málo obývaná a významná, tak sa geopolitické centru EA nachádza západnejšie od geografického, podľa Dugina zhruba práve tam, kde je Moskva).

Taktiež obhajuje pravoslávny koncept, ktorého je Moskva (po páde Carihradu v r.1453) hlavným mocenským dedičom a ochrancom, tretím Rímom, na základe ktorého pravoslávny štát, na čele ktorého je cisár-cárako duchovná aj svetská hlava, akýmsi augustínovským civitas Dei, božím mestom či štátom, (t.j. akýmsi pozemským vyjadrením nebeského kráľovstva). Napr. katolicizmus Dugin považuje za herézu, jedným zo základných prejavom ktorej je oddelenie svetskej a duchovnej moci,

cisára a pápeža, (podotýkam, že už v Rímskej ríši prišlo k vytvoreniu 2 centier moci- Konštantinopolu ako sídla cisára a Ríma ako sídla rímskeho biskupa-pápeža. Podlá Dugina si rímsky biskup neprávom uzurpoval zvrchovanosť nad cirkvpu a neprávom sa odtrhol spod vlády cisára. Neskôr si dokonca našiel akéhosi zástupného cisára- vodcu Frankov, k čomu nemal mandát podľa pravoslávneho konceptu, a tým sa definitívne priklonil k svetu pohanstva a degenerácie, k pobrežnému, periférnemu svetu.)

Naopak, presunutie centra pravoslávneho sveta z Carihradu do Moskvy Dugin považuje za riadenie Božej prozreteľnosti, keďže sa tým vlastne pravé Kristovo náboženstvo aj geograficky ukotvilo v geopolitickom centre Zeme, v srdci.

Dynastiu Romanovovcov Dugin považuje za ponemčených odrodilcov (najmä od čias Petra I .), výrazom čoho bolo presunutie hlavného mesta z Moskvy do „okna na Západ"- Petrohradu. Romanovovci aj náboženskými reformami sa snažili „modernizovať" pravoslávie, voči čomu vzniklo silné hnutie tzv.staroobrjadcov (starý obrad). Tam niekde sú korene aj Dugina. V súčasnosti (najmä v dôsledku komunistickej vlády temná a následnej liberálnej „Smuty") sa obe krídla, oficiálne aj staroobrjadci, spájajú a nachádzajú skôr styčné body, než rozdiely.

Napriek vláde Romanovovcov si Rusko a pravoslávie zachovalo určité zdravé jadro, taktiež aj za vlády komunistov. Dugin dokonca niektoré kroky komunistov víta, napr. presunutie centra do Moskvy, protizápadný a hlavne protiamerický kurz atď. Vyčíta im hlavne materializmus, a z toho vychádzajúcu povrchnosť v diagnóze a riešeniach. Mnohé sociálne, ekonomické či geopolitické kroky komunistov (hlavne Lenina a Stalina) považuje Dugin za správne, ale keďže boli materialisti, nešli do jadra a naopak, sa mu spreneverili. Dugin si zrejme (nie som si istý) myslí, že v studenej vojne bojovali proti sebe 2 zvrátené, materialistické a západné (pobrežné) ideológie, komunizmus a kapitalizmus (konzumizmus), ktoré boli v jadre podobné, len komunizmus mal aj niektoré dobré prvky, kdežto západný kapitalizmus bol zlý „od hlavy po päty".

Súčasnú ruskú scénu delí na 3 skupiny:

1/ Mnohí považujú západné hodnoty za univerzálne (blahobyt, demokracia, vedecko-technický pokrok, individualizmus atd.) a Rusko za zaostalú perifériu Západu. Preto sa snažia implantovať všetko západné do Ruska, čo najužšie s ním spolupracovať, pozývať poradcov zo Západu, aby „dohnali" tú stratu.

2/Títo uznávajú, že Rusko má určité špecifiká, svoje osobité záujmy (rozdielne od Západu, od USA), ale v podstate tiež rozmýšľajú v intenciách západných hodnôt. Do tejto skupiny Dugin radí aj súčasnú putinovskú elitu.

3/ Považujú Rusko za úplne inú kultúru a civilizáciu, ako je tá západná, s úplne iným rebríčkom hodnôt a priorít už v jadre, s úplne iným pohľadom na svet, nekompatibilným a svojim spôsobom nezmieriteľným stým západným. Len malá ukážka: Dugin si pochvaľuje, že Rusko má katastrofálne cesty. „Kam by sme chodili? Načo?" pýta sa Dugin. Človek, ukotvený sám v sebe, civilizácia, ukotvená v centre, predsa nemusí nikam chodiť. Iba neurotik, človek chamtivý. Naopak, zlé cesty bránia presunu nepriateľov, sťažujú pohyb okupantov.

Čo sa týka vzťahov s inými krajinami EA, tak Dugin rozlišuje 3 druhy krajín: 1/ prirodzení spojenci:

-Nemecko. Dugin navrhuje spolupracovať hlavne s Pruskom a protestanizmom, aby tlmili katolicizmus v Nemecku. Za veľkú tragédiu a omyl, ako aj dobrú prácu anglo-amerických intríg, považuje fakt, že v 2 svetových vojnách Nemecko a Rusko bojovali proti sebe, kým USA sa posilňovalo a bohatlo.

-Japonsko. To isté aj Japonsko. To Dugin radí k pevninskému bloku, napriek geografickým reáliám. Dugin tvrdí, že psychologicky má Japonsko bližšie k heartlandu než k periférii. -Irán, India.

 

2/nepriatela -USA

-Veľká Británia -Vatikán

3/niekedy to, niekedy ono :

-Čína. Na rozdiel od Japonska Dugin Číne moc neverí (uvádza aj dôvody, ale už si ich presne nepamätám) a navrhuje v prípade potreby podporiť rozpad Číny.

V súčasnosti však prevláda spolupráca :

-Francúzsko. Momentálne sa tiež prikláňa k heartlandu (viz.blok Rusko, Nemecko, Čina, Francúzsko atď. počas vojny v Iraku v r.2003)

-arabské krajiny, Izrael (tiež sa prikláňajú raz tam, raz onam)

-krajiny medzi Nemeckom a Ruskom. Dugin navrhuje dohodu s nemeckom o rozdelení vplyvu. Slovensko napr. Dugin navrhuje dať pod nemecký vplyv. Američanom zase vyhovuje podpora nacionalizmu v tejto zóne, vytvorenie národných štátov, -ostatné krajiny.

Tu vidíme, že Dugin je v týchto veciach až cynicko-pragmatický, čo je druhá Duginova stránka.

Dugin, myslím, počíta, že dôjde napokon ku obrovskej konfrontácii medzi USA a Ruskom (a ich blokmi), ktorú Dugin považuje za neodvratnú. Dáva to do súvislosti aj s pravidlene s opakujúcimi sa cyklami, viz. naposledy zánik Atlantídy v minulosti, či prorocké vízie akéhosi Armagedonu v budúcnosti.

A.Dugin

THE EURASIST VISION

Basic principles of the eurasist doctrinal platform

According to 71% of the surveyed Russian citizens, Russia belongs to a peculiar - "eurasian" or Orthodox - civilization, therefore she does not follow the western way of development. Only 13% considers Russia as a western civilization »

(Survey by the VCIOM, PanRussian Centre for the Study of the Public Opinion, 2-5 November 2001)

The breath of the epoch

Full text: TU / HERE

Another studying resources:
Basic principles of the eurasist doctrinal platform  
Aleksandr Dugin’s Foundations of Geopolitics
Eurasianism and the Concept of Central Caucaso-Asia      
The Heartland Theory and the Present-Day GeopoliticalStructure of Central Eurasia