Niekoľko odporúčaných zdrojov ku štúdiu

Ďalšia odporúčaná literatúra:

Aldred, Ken; Smith, Martin A. (1999): Superpowers in the Post-Cold War Era, New York: St. Martin’s Press.
Brzezinski, Zbigniew (2004): The Choice: Global Domination or Global Leadership. New York: Basic Books.
Claval, Paul (2000): Hérodote and the French Left. In: Dodds, K., Atkinson, D. (eds.): Geopolitical Traditions. A Century of Geopolitical Thought. London: Routledge., s. 239-267.
Cohen, S., B.: Geopolitical Realities and United States Foreign Policy, Political Geography, Vol. 22, (2003), s. 1–33.
Dugan, A., B.: Mackinder and His Critics Reconsidered, Journal of Politics, Vol. 24, No. 2 (May. 1962), s. 241-257.
Ferguson, Niall (2004): Empire. The Rise and Demise of the British World Order and Its Lessons for Global Power. New York: Basic Books.
Gray, Colin, S. (1977): The Geopolitics of the Nuclear Era: Heartland, Rimlands, and the Technological Revolution, New York: Crane, Russak & Company, Inc.
Gray, C., S. (1988): The Geopolitics of Super Power, Lexington: University Press of Kentucky. s. 75-92. Hagan, B., Ch.: Geopolitics, Journal of Politics, Vol. 4, No. 4 (Nov. 1942), s. 478-490.
Hartshorne, R.: Recent Developments in Political Geography I. American Political Science Review, Vol. 29, No. 5 (Oct. 1935), s. 785-804.
Hartshorne, R.: Recent Developments in Political Geography II. American Political Science Review, Vol. 29, No. 6 (Dec. 1935), s. 943-966.
Heprle, Leslie W. (2000): Géopolitiques de Gauche. Yves Lacoste, Hérodote and French radical geopolitics. In: Dodds, K., Atkinson, D. (eds.): Geopolitical Traditions. A Century of Geopolitical Thought. London: Routledge., s. 268-301.
Mahan, A., T. (1957): The Influence of Seapower upon History, New York: Sagamore Press. s. 22-77. Schnitzer, E., W.: German Geopolitics Revived, Journal of Politics, Vol. 17, No. 3 (Aug. 1955), s. 407-423. Tsygankov, A., P.: Mastering Space in Eurasia: Russian Geopolitical Thinking after the Soviet Break-Up, Communist and Post-Communist Studies, Vol. 35, No. 1. (2003).

Eurázijský geopolitický priestor a perspektívy vývoja postavenia Číny

Nižšie uvedené odkazy sú zamerané tematicky na definovanie perspektív zahraničnopolitického pôsobenia Číny smerom k budovani pozície regionálnej - svetovej veľmoci v eurázijskom geopolitickom priestore:
Geopolitické postavenie Číny
Vývoj amerického strategického myslenia - Čína
Čína a jej veľmocenské perspektívy
The geopolitics of China

The Arctic geopolitics

The Arctic region has long been considered international territory. Five countries—Canada, Denmark (via Greenland), Norway, Russia, and the United States—share a border with the frozen Arctic Ocean. Some of these nations have claimed parts of the region to be their territory. Underlying the interests in the area are potentially vast oil, gas and other resources, as well as the opening up of lucrative passages for trade and economic activity. As a result, these nations have been vying for dominance in the Arctic.

See:

The Arctic: Geopolitical Issues

International Cooperation in the Arctic since the Cold War

The Arctic World In 2050

 

 

Dmitrij Trenin

Dmitrij Trenin, riaditeľ moskovského Carnegie Centra.
Dmitrij Trenin slúžil v sovietskej a ruskej ozbrojených silách v rokoch 1972 - 1993, vrátane praxe ako styčný dôstojník v oblasti vonkajších vzťahov pobočkou skupiny sovietskych vojsk (umiestnený v Postupime) a ako zamestnanec delegácie USA a ZSSR jadrové zbrane rokovania v Ženeve 1985 - 1991.  Taktiež učil na Katedre Vojenského ústavu 1986 - 1993. Z ruskej armádyodišiel v roku 1993. V rokoch 1993-1997 Trenin zastávali funkcie ako vedúci vedecký pracovník v NATO Defence College v Ríme a vedúci vedecký pracovník v Institute of Europe v Moskve.

The End of EURASIA:Russia on the Border Between Geopolitics and Globalization

A.Dugin (THE EURASIST VISION Basic principles of the eurasist doctrinal platform)

Alexander Dugin

Ide o zaujímavý zjav. Jeho dávny predok (tiež Dugin) bol jedným z lídrov staroobrjadničeského hnutia, aj A.Dugin sa k týmto ideám hlási. Je lídrom hnutia Euroázia, bývalým poradcom predsedu Dumy Selezňova, ale predovšetkým tradicionalistickým filozofom, spisovateľom, zakladateľom vplyvnej súčasnej ruskej školy geopolitiky.

Napísal viacero zaujímavých kníh a článkov, ktoré sú v dispozícii napr. na

http://www.patriotica.ru/authors/dugin.html či jeho stránke http://www.arctogaia.com .

Vcelku by sme mohli opísať jeho myšlienky z hľadiska času a z hľadiska priestoru. Z hľadiska času sa

Dugin pridržiava starovekých teórií a proroctiev o zlatom, striebornom, bronzovom a železnom veku

(Gréci) či o 4 jugách (Indovia). Podľa týchto teórií ľudstvo neustále degeneruje od božského

k zvieraciemu. Technický pokrok je pokusom vonkajšími opatreniami zastaviť tento vnútorný rozklad

a zároveň jedným z prejavov tejto degenerácie, (k týmto teóriám sa prikláňam aj ja.) Jedným

z prejavov tejto degenerácie je aj prechod vedomia ľudí od bezčasovosti a večnosti k času, k vláde

času, od neustále opakujúcich sa cyklov k ponímaniu času ako priamky (odtiaľ „idea pokroku").

Z hľadiska priestoru Dugin tvrdí, že Zem sa delí na 2 civilizácie- pevninskú a morskú (pobrežnú). Tá pevninská má psychologicky bližšie k „večnosti", k centru bytia atd'., kdežto tá pobrežná k pohybu, k časovej lineárnosti (a tým vlastne k degenerácii od svojej božskej podstaty smerom k živočíšnosti, od centra k periférii v makrokozme- v kontinentálnom zmysle od Centra Euroazie ako geopolitického „heartlandu" k moru a „za more"- aj -v mikrokozme- od srdca k zmyslovým orgánom ako prijímateľom „konzumu").

Je zrejmé, ktoré 2 mocnosti v súčasnosti reprezentujú akési jadro oboch táborov- Rusko a USA (predtým hlavne Veľká Británia). Súčasná dominancia USA a jeho spojencov je podľa Dugina prejavom času „pred Apokalypsou", času hlboko úpadkového, takže je vlastne zákonitá. Dokonca preniká vojensky, ekonomicky a ideologicky aj do heartlandu, či už je to Rusko, Irán, India, Tibet, Kazachstan, Ukrajina a ďalšie bašty tohto Heartlandu.

Úlohou a poslaním Ruska je podľa Dugina :

l/vnútorne sa očistiť od vnútornej aj vonkajšej degenerácie

2/zjednotiť heartland

3/za pomoci spojencov v rámci Euroazie (hlavne Nemecka, Japonska, Iránu a Indie) vytlačiť USA a jeho spojencov (hlavne Britániu, Vatikán, Saudskú Arábiu) z tohto priestoru, alebo aspoň izolovať.

K bodu 1/. Dugin tvrdí, že teoreticky to nemusí byť Rusko, ide len o to, že geopolitické zákonitosti automaticky vytvárajú protiváhu síl voči pobrežnej civilizácii, a že práve krajina, ktorá bude kontrolovať centrum Euroazie (pozn. t.j. nie centrum Ázie ale Euroazie, čiže zhruba územie na severozápad od Strednej Ázie,, t.j. dnešné Rusko) bude lídrom tohto odporu. Momentálne už niekoľko storočí kontroluje toto územie Moskva. Dugin tvrdí, že Moskva je prirodzeným geopolitickým centrom EA (keďže severovýchodná Euroázia je dosť málo obývaná a významná, tak sa geopolitické centru EA nachádza západnejšie od geografického, podľa Dugina zhruba práve tam, kde je Moskva).

Taktiež obhajuje pravoslávny koncept, ktorého je Moskva (po páde Carihradu v r.1453) hlavným mocenským dedičom a ochrancom, tretím Rímom, na základe ktorého pravoslávny štát, na čele ktorého je cisár-cárako duchovná aj svetská hlava, akýmsi augustínovským civitas Dei, božím mestom či štátom, (t.j. akýmsi pozemským vyjadrením nebeského kráľovstva). Napr. katolicizmus Dugin považuje za herézu, jedným zo základných prejavom ktorej je oddelenie svetskej a duchovnej moci,

cisára a pápeža, (podotýkam, že už v Rímskej ríši prišlo k vytvoreniu 2 centier moci- Konštantinopolu ako sídla cisára a Ríma ako sídla rímskeho biskupa-pápeža. Podlá Dugina si rímsky biskup neprávom uzurpoval zvrchovanosť nad cirkvpu a neprávom sa odtrhol spod vlády cisára. Neskôr si dokonca našiel akéhosi zástupného cisára- vodcu Frankov, k čomu nemal mandát podľa pravoslávneho konceptu, a tým sa definitívne priklonil k svetu pohanstva a degenerácie, k pobrežnému, periférnemu svetu.)

Naopak, presunutie centra pravoslávneho sveta z Carihradu do Moskvy Dugin považuje za riadenie Božej prozreteľnosti, keďže sa tým vlastne pravé Kristovo náboženstvo aj geograficky ukotvilo v geopolitickom centre Zeme, v srdci.

Dynastiu Romanovovcov Dugin považuje za ponemčených odrodilcov (najmä od čias Petra I .), výrazom čoho bolo presunutie hlavného mesta z Moskvy do „okna na Západ"- Petrohradu. Romanovovci aj náboženskými reformami sa snažili „modernizovať" pravoslávie, voči čomu vzniklo silné hnutie tzv.staroobrjadcov (starý obrad). Tam niekde sú korene aj Dugina. V súčasnosti (najmä v dôsledku komunistickej vlády temná a následnej liberálnej „Smuty") sa obe krídla, oficiálne aj staroobrjadci, spájajú a nachádzajú skôr styčné body, než rozdiely.

Napriek vláde Romanovovcov si Rusko a pravoslávie zachovalo určité zdravé jadro, taktiež aj za vlády komunistov. Dugin dokonca niektoré kroky komunistov víta, napr. presunutie centra do Moskvy, protizápadný a hlavne protiamerický kurz atď. Vyčíta im hlavne materializmus, a z toho vychádzajúcu povrchnosť v diagnóze a riešeniach. Mnohé sociálne, ekonomické či geopolitické kroky komunistov (hlavne Lenina a Stalina) považuje Dugin za správne, ale keďže boli materialisti, nešli do jadra a naopak, sa mu spreneverili. Dugin si zrejme (nie som si istý) myslí, že v studenej vojne bojovali proti sebe 2 zvrátené, materialistické a západné (pobrežné) ideológie, komunizmus a kapitalizmus (konzumizmus), ktoré boli v jadre podobné, len komunizmus mal aj niektoré dobré prvky, kdežto západný kapitalizmus bol zlý „od hlavy po päty".

Súčasnú ruskú scénu delí na 3 skupiny:

1/ Mnohí považujú západné hodnoty za univerzálne (blahobyt, demokracia, vedecko-technický pokrok, individualizmus atd.) a Rusko za zaostalú perifériu Západu. Preto sa snažia implantovať všetko západné do Ruska, čo najužšie s ním spolupracovať, pozývať poradcov zo Západu, aby „dohnali" tú stratu.

2/Títo uznávajú, že Rusko má určité špecifiká, svoje osobité záujmy (rozdielne od Západu, od USA), ale v podstate tiež rozmýšľajú v intenciách západných hodnôt. Do tejto skupiny Dugin radí aj súčasnú putinovskú elitu.

3/ Považujú Rusko za úplne inú kultúru a civilizáciu, ako je tá západná, s úplne iným rebríčkom hodnôt a priorít už v jadre, s úplne iným pohľadom na svet, nekompatibilným a svojim spôsobom nezmieriteľným stým západným. Len malá ukážka: Dugin si pochvaľuje, že Rusko má katastrofálne cesty. „Kam by sme chodili? Načo?" pýta sa Dugin. Človek, ukotvený sám v sebe, civilizácia, ukotvená v centre, predsa nemusí nikam chodiť. Iba neurotik, človek chamtivý. Naopak, zlé cesty bránia presunu nepriateľov, sťažujú pohyb okupantov.

Čo sa týka vzťahov s inými krajinami EA, tak Dugin rozlišuje 3 druhy krajín: 1/ prirodzení spojenci:

-Nemecko. Dugin navrhuje spolupracovať hlavne s Pruskom a protestanizmom, aby tlmili katolicizmus v Nemecku. Za veľkú tragédiu a omyl, ako aj dobrú prácu anglo-amerických intríg, považuje fakt, že v 2 svetových vojnách Nemecko a Rusko bojovali proti sebe, kým USA sa posilňovalo a bohatlo.

-Japonsko. To isté aj Japonsko. To Dugin radí k pevninskému bloku, napriek geografickým reáliám. Dugin tvrdí, že psychologicky má Japonsko bližšie k heartlandu než k periférii. -Irán, India.

 

2/nepriatela -USA

-Veľká Británia -Vatikán

3/niekedy to, niekedy ono :

-Čína. Na rozdiel od Japonska Dugin Číne moc neverí (uvádza aj dôvody, ale už si ich presne nepamätám) a navrhuje v prípade potreby podporiť rozpad Číny.

V súčasnosti však prevláda spolupráca :

-Francúzsko. Momentálne sa tiež prikláňa k heartlandu (viz.blok Rusko, Nemecko, Čina, Francúzsko atď. počas vojny v Iraku v r.2003)

-arabské krajiny, Izrael (tiež sa prikláňajú raz tam, raz onam)

-krajiny medzi Nemeckom a Ruskom. Dugin navrhuje dohodu s nemeckom o rozdelení vplyvu. Slovensko napr. Dugin navrhuje dať pod nemecký vplyv. Američanom zase vyhovuje podpora nacionalizmu v tejto zóne, vytvorenie národných štátov, -ostatné krajiny.

Tu vidíme, že Dugin je v týchto veciach až cynicko-pragmatický, čo je druhá Duginova stránka.

Dugin, myslím, počíta, že dôjde napokon ku obrovskej konfrontácii medzi USA a Ruskom (a ich blokmi), ktorú Dugin považuje za neodvratnú. Dáva to do súvislosti aj s pravidlene s opakujúcimi sa cyklami, viz. naposledy zánik Atlantídy v minulosti, či prorocké vízie akéhosi Armagedonu v budúcnosti.

A.Dugin

THE EURASIST VISION

Basic principles of the eurasist doctrinal platform

According to 71% of the surveyed Russian citizens, Russia belongs to a peculiar - "eurasian" or Orthodox - civilization, therefore she does not follow the western way of development. Only 13% considers Russia as a western civilization »

(Survey by the VCIOM, PanRussian Centre for the Study of the Public Opinion, 2-5 November 2001)

The breath of the epoch

Full text: TU / HERE

Another studying resources:
Basic principles of the eurasist doctrinal platform  
Aleksandr Dugin’s Foundations of Geopolitics
Eurasianism and the Concept of Central Caucaso-Asia      
The Heartland Theory and the Present-Day GeopoliticalStructure of Central Eurasia

Ruská geopolitika - minulosť a súčasné smery (Euraziánska geopolitika)

Francúzska geopolitická škola

A.T.Mahan

Mahan sa narodil 27. septembra 1840 vo West Pointe v štáte New York. Jeho otec vyučoval na americkej vojenskej akadémii. Mahan odmietol nasledovať otca v jeho šľapajach a prihlásil sa americkú akadémiu vojnového námorníctva. Bol prijatý, úspešne študoval a absolvoval akadémiu na druhom mieste v ročníku 1859.
Do roku 1861 bol povýšený na poručíka. Počas občianskej vojny slúžil v prielive Port Royal Sound v Južnej Karolíne a neskôr počas blokády v eskadre juhoatlantického a západného zálivu. Jeho služba počas vojny ani rutinne povinnosti, ktorým sa venoval v nasledujúcich rokoch, neboli nijako neobvyklé.
Námorníctvo USA v tomto období stálo na pokraji záujmu spoločnosti a štátu. Trpelo finančnou podvýživou a zastaranými koncepciami. Spojené štáty sa venovali pacifikácii indiánskych území, teda expanzii na pevnine. V roku 1885 nastúpil Mahan do novozaloženej akadémie vojnového námorníctva v Newporte v štáte Rhode Islande. Tu vyučoval históriu vojnového námorníctva a stratégiu. Zaslúžil sa o to aby sa akadémia stala intelektuálnym centrom vojenského námorníctva. Presadzoval štúdium historických a teoretických aspektov námorného boja.
Jeho prednášky vyšli v knižnej forme pod názvom Vplyv námornej sily na históriu v rokoch 1600-1783. Neskôr nasledovalo ďalšie dielo Vplyv námornej sily na Francúzsku revolúciu. Jeho teoretické diela zaznamenali okamžitý úspech doma aj v zahraničí.
V rokoch 1892-93 riadil námornú akadémiu. Neskôr velil lodi USS Chicago. V roku 1896 odišiel do výslužby. Počas španielsko - americkej vojny bol načas opäť povolaný a slúžil vo funkcii člena vojnového výboru pre námorníctvo. V roku 1899 bol vyslaný ako delegát na mierovú konferenciu do Haagu. Definitívne odchádza do dôchodku v roku 1906 v hodnosti kontraadmirála. Zomrel 1. 12. 1914 vo Washingtone.
Bol nazvaný "Clausewitzom mora". Mal najväčší vplyv na utváranie americkej námornej stratégie v 20. storočí. Jeho teoretickými východiskami sa inšpirovali aj námorníctva iných štátov. Na základe jeho názorov začali USA posilňovať svoje loďstvo. Presadil názor, že žiadna krajina sa nemôže považovať za globálnu veľmoc, ak nedokáže operovať svojím loďstvom na celom svete. Vyzdvihol význam zámorských základní, neustálej pripravenosti loďstva na konflikt. Mahanovo dielo patrí medzi najvýznamnejšie diela o námornej stratégii.

Diela:
Vplyv námornej sily na históriu v rokoch 1600-1783.
Vplyv námornej sily na Francúzsku revolúciu.
Horatio Nelson
David Glasgow Farragut
Záujem Ameriky o námornú moc v súčasnosti a v budúcnosti.
Námorná moc a jej vzťah k anglo - americkej vojne
Námorná stratégia



Zdroje:
Lanning, M..L: 100 Nejvlivnejších vojevůdcu světa, Praha 1999
Purvis, T.L. : Encyklopedie dějín USA, Praha 2004

(c) prevzaté z www.forum.valka.cz

Viac informácií: TU a TU

Astropolitika

Everett C. Dolman
„Pokorenie vesmíru musí byť morálnym imperatívom, ktorý je nevyhnutný pre prežitie ľudskej rasy a jej dominancie v tejto sfére“

Pure strategy:

power and principle in the space and information age

Astropolitik:

classical geopolitics in the Space Age - Full

Astropolitika - militarizácia vesmíru

Alexander de Seversky - Air Power

Air power - key to survival

Victory through air power

Giulio Douhet a jeho doktrína vzdušnej moci

 
Prvá vízia strategickej leteckej vojny je záležitosťou obdobia po 1. svetovej vojne a pochádza od talianskeho generála G. Douheta a prvého veliteľa Kráľovských leteckých síl Veľkej Británie, H. Trencharda. Hlavnou úlohou letectva sa malo stať zničenie priemyselného potenciálu protivníka, rozrušenie komunikácie a systému zásobovania, vyvolávanie paniky a strachu, rozvrátenie morálneho ducha armády a obyvateľstva. Za zvlášť zraniteľné sa vyhlásili civilné centrá, ich bombardovanie malo viesť k masovým búrkam, kolapsu vlády, revolúcii - a ku kapitulácii. "Kto má nadvládu vo vzduchu a má tomu zodpovedajúce úderné sily, ten si chráni celé svoje územie a moria pred nepriateľskými leteckými útokmi a súčasne zmenožňuje protivníkovi vykonávať pomocou letectva akúkoľvek inú podporu pozemných a námorných operácií", písal v 20. rokoch G. Douhet. Dodal, že takáto prevaha sa získava momentom prekvapenia, čo vyžaduje, aby údery letectva predchádzali vlastnému vyhláseniu vojny....


Na stiahnutie TU

Kritická geopolitika - Simon Dalby

This paper sheds light on the changing thinking on issues related to security, focusing on the concept of human security. It addresses the widening concept of security, introduces approaches and looks at the implications related to the end of the Cold War and globalization. The author argues that the assumption that states could substantially influence the factors affecting the lives of their population is in many places no longer tenable.
Download for study: HERE

Pár aktuálnych poznámok ku severoafrickému regiónu v geopolitike USA

1. Arab Spring is about controlling Eurasia

... The concern of the Western powers, especially the Pentagon, is the military control of the troubled region, not restoring normality, the historian evaluates... 

2. The Geopolitical Repercussions of the Tunisian Jasmine Revolution